Miroslava Varáčková : Len to nikomu nepovedz

Autor : Miroslava Varáčková
Názov : Len to nikomu nepovedz
Počet strán : 240
Väzba : tvrdá s prebalom
Vydavateľstvo : Slovart

Stručné zoznámenie s dejom 
Ivo má dvadsať a život pred sebou. Mladšia sestra Eva je jeho jediná slabosť, pre ktorú bez okolkov vytiahne do boja. Sedemnásťročná Eva je bratov pravý opak. Odkedy je terčom posmechu medzi spolužiakmi, snaží sa byť neviditeľná. No s jazvou na tvári a stigmou rodinnej tragédie sa uniká pred spolužiakmi len ťažko. Keď nevinné žartíky prerastú v priamočiaru tyraniu, Eva nachádza jedinú radosť zo života už len pri tanci. A tam jej osud uštedrí poslednú a najtvrdšiu ranu menom láska.





Pred nedávnom som sa dostala k tejto knihe plná očakávaní. Zaujala ma totiž témou, dnes veľmi častou a bežnou - šikanovanie na školách.  No bola som rada, že tentokrát to nebude príbeh z Amerického prostredia, ktorého spôsob života je nám dosť vzdialený. Prečítala som si zaujímavé slovenské spracovanie tejto témy

Príbeh sedemnásťročného dievčaťa, pre ktoré je každý deň v škole obrovským utrpením. Žije vo svojej ulite a nájsť si priateľov je pre ňu nesmierne ťažké, skoro nemožné. Po rodinnej katastrofe sa mama na ňu vykašľala a odišla do zahraničia, odkiaľ sa vracia domov len zriedka. Úlohu rodiča teda preberá brat Ivo, ktorý sestru až príliš komanduje a stará sa o ňu viac, než by mal. Skrátka život je pre Evu ťažký. Jediným potešením a zároveň zmyslom jej života je tanec. Pri ňom zabúda na každodenné pohromy a môže tak byť sama sebou. Bez toho by už asi ani nedokázala žiť.

Evini spolužiaci si ju doberajú kvôli jazve na tvári a ona sa cíti úplne bezmocne. Nech sa im akokoľvek možne vyhýba, vždy nájdu spôsob, akým ju znemožniť a veľmi jej ublížiť. Nikto sa jej nezastáva a ona vopred vie, že vinníkov trest vždy minie. Jej snaha je väčšinou márna a s nervami je úplne v koncoch. Má pocit absolútnej bezcennosti.

Autorka vykresľuje túto problematiku šikanovania celkom inak, ako ju vidí väčšina z nás. Opisuje ju takú, aká v skutočnosti je. Nie len tak povrchne, tak ako sa to navonok všetko zdá. Z tejto knihy priam kričí realita. A tá je, pravdu povediac, hrozná. Šikanovanie je v tejto knihe zobrazené priamo z pohľadu hlavnej postavy - Evy. Opisuje jej pocity, myšlienky a konania také aké sú, obsahuje všetko to, čím si musela prejsť. A toto vyrozprávanie jej príbehu mi poskytlo na problematiku šikanovania na školách úplne, ale úplne iný pohľad.

Príbeh tiež obsahuje veľmi zaujímavý súrodenecký vzťah, ktorý sa prelína s rodičovským. Eva brata na jednej strane neznáša, lebo strká nos, do čoho by nemal, príliš sa o ňu stará, pre jej bezpečie dokáže byť až násilnícky a jej to vyrába veľké starosti. No vždy keď sa nahnevá, on jej dohovorí a ona hneď zmäkne. Veď má predsa len jeho, nie ? Jej jediná pravá rodina
Ivo má ten pocit, že môže sestre rozkazovať kedykoľvek bude chcieť a ona je povinná ho počúvať. Má veľké presviedčacie schopnosti a stojí si za svojim. Na ostatných neberie ohľad.

Ďalším oživením tohto príbehu by som nazvala Evin vzťah k tancu. V ťažkých dobách ju pri živote dokáže držať len ten. Pri tanci ostáva sama sebou, je v bezpečí, fyzicky aj psychicky vzdialená od zástupov spolužiakov tyranov. Navyše, tanec jej prinesie aj novú lásku, niečo čo ju zmení. Timo je presne to, čo potrebovala. každý deň jej ukazuje, akú má hodnotu, dáva jej nové nádeje.

Knihu považujem za kvalitný kúsok z pera tejto slovenskej autorky. Čitateľov zaujme pravdepodobne hlavne svojou témou, ktorá je aktuálna a verím, že ich prinúti inak sa stavať k podobným situáciám, ktoré vidia okolo seba.

  

Moje hodnotenie :

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu SLOVART.

Knihu si môžete kúpiť tu.

Jandy Nelson : Dám ti aj slnko

Autor : Jandy Nelson
Originálny názov : I´ll Give You The Sun
Počet strán : 352
Väzba : hardback 
Vyavateľstvo : Slovart

Stručné zoznámenie s dejom : 
Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.

Celosvetovo ospevovaná kniha. "John Green je oproti Jandy amatér."- prvá vec, čo som sa o nej dozvedela. Kniha, ktorá berie ľuďom slová. Samé kladné hodnotenia. Skrátka nemá chybu.
A čo si o nej myslím ja?

Dej sa mi zdal už od začiatku zaujímavý. Príbeh dvoch súrodencov-dvojčat, ktoré sú si veľmi blízke. Spája ich láska k umeniu a úžasná fantázia. Často hrajú hru Ako chceš zomrieť ? alebo Koho by si zachránil prvého? Jeden stále len kreslí a druhá vytvára sochy s piesku. Zamýšľajú sa nad tými najdivnejšími situáciami a delia si prírodu sveta.

Najprv by som vám stručne priblížila hlavné postavy.

NOE 
Umelec introvert. Kreslí všetko, čo vidí a aj nevidí. Umenie je preňho všetkým. Keď netvorí manuálne, tak aspoň v hlave. Je veľmi citlivou a vnímavou osobou, ktorá si len ťažko nájde priateľov. Najčastejšie mu robí spoločnosť sestra Jude, ktorú má nadovšetko rád.

JUDE
Energická a zhovorčivá. O dve hodiny staršia sestra, ktorá brata neustále usmerňuje. Je veľmi zásadová a miestami dosť tvrdohlavá, v jadre je však dosť podobná Noemovi. Jej žiarlivosť sa často odzrkadľuje na jej správaní.

Kniha zobrazuje dva roky ich života. Čo považujem sa veľmi nápadité je, že autorka to napísala nielen z dvoch pohľadov, ale aj z dvoch časových období a my tak môžeme v porovnaní vidieť ako sa charaktery oboch postáv s časom menili.

Priznávam, že som z knihy bola nadšená, tak ako aj väčšina čitateľov. Stále som obdivovala dospelé osoby, ktoré dokázali pútavo písať o živote teenagerov. Verím, že napísať niečo také nie je vôbec ľahké. Túto autorku za to uznávam obzvlášť, myslím, že sa vymykala všetkým YA knihám (a nebolo ich málo), čo som doposiaľ prečítala. Píše ľahko, pochopiteľne a bez najmenších nejasností. Aj keď skáče od nejakého obdobia k inému, nikdy som sa nestratila. Občas mám pri čítaní pocit, že zrazu sa nedeje nič a niekoľko strán  v knihe je tam iba kvôli nejakému limitu. No tu to tak nebolo. Knihu som veľmi rýchlo zhltla a nenudila som sa ani chvíľočku.

     Komu je kniha určená ?
Povedala by som, že  sa určite nezapáči len nám-mladým. Je to ten typ knihy, v ktorej si každý nájde niečo, čo ho dostane. Je jedno, či ju číta teenager alebo dospelý, umelecký znalec alebo úplný laik. Ponúka veľmi zaujímavý uhol pohľadu aj na bežnejšie každodenné situácie, ktoré v dnešnom rýchlom živote takmer prehliadame.

Čítať toto dielo bolo pre mňa obrovským relaxom. Dynamický príbeh dnešných mladých ľudí ma rýchlo chytil za srdce a vytrhol ma zo stereotypov. Vtiahol ma do života dvoch umelcov, ktorí ma obohatili o iné, tvorivejšie zmýšľanie. Mohla som ich pozorovať ich cestami životom a inšpirovať sa. Som nesmierne rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk a odporúčam ju každému, kto by rád siahol po niečom nezvyčajnom a zároveň veľmi kvalitnom.

Moje hodnotenie :

Za knižný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu SLOVART.

Knihu si môžete kúpiť napríklad tu.

Marie Kondo : Kúzelné upratovanie

Ahojte :)
Dnes si dovolím odbočiť od Young Adult literatúry a populárnych kníh pre teenagerov, či dospelých, ktoré sú dnes v obehu. Do rúk sa mi totiž pred nedávnom táto novinka, ktorá síce neupúta strhujúcim príbehom alebo romantikou, no ponúkne nám úplne iný uhol pohľadu na činnosť, ktorú vykonávame dennodenne (teda aspoň niektorí z nás :)). Tou činnosťou je upratovanie. 

Doteraz som nepočula o knihe, ktorá by sa niečím takým zaoberala, nič v podobnom štýle som ani nečítala. Kniha o upratovaní ? Obrovitánske čísla predaných kusov po celom svete a parádne umiestnenia vo svetových rebríčkoch ? Kritiky a recenzie, ktoré len potvrdzujú jej kvalitu ? Tak to teda bude zaujímavé..

Ako tak čítam na rôznych blogoch, dôležitým faktorom pri výbere knihy je jej obálka. Ja osobne sa nestotožňujem s názorom vybrať knihu podľa jej obalu, je mi jedno aj keď to po dizajnovej stránke nie je niečo topsupermegaúžasné. Skrátka, nejako sa tým nezapodievam. No napríklad táto obálka ma dosť upútala. Je                                                                   jednoduchá a zároveň pekná. Preto si myslím, že jej nadpis by                                                               nemal natoľko odradiť.

Autorka knihy Marie Kondo je veľmi známa Japonská spisovateľka a profesionálna poradkyňa pri upratovaní. Klientov má objednaných už na pár mesiacov dopredu. Je to pre nás - obyčajných smrteľníkov dosť zvláštne, že sa niekto dokáže niečím takým živiť. No ako píše vo svojej knihe, takéto povolanie považuje za niečo veľmi dôležité, lebo dnes majú ľudia obrovský výber rôznych kurzov cez varenie, jogu, až po rôzne druhy umenia, no nikto zatiaľ neučí ľudí ako upratovať. A preto v živote každého človeka nastane často kopa s tým súvisiacich problémov.

Moje názory
V slovenských týždenníkoch pre ženy sa často stretávame so sekciami obsahujúcimi rôzne tipy a triky čo sa týka upratovania. No väčšinou sa len dozvieme ako odstrániť rôzne škvrny alebo udržať práčku pri živote čo najdlhšie. Avšak všetko sa to musí začať niekde niekde oveľa hlbšie.

Kniha sa zaoberá skôr potrebnosťou vecí. Autorka spomína, že obrovské množstvo ľudí má domy prepchaté úplnými zbytočnosťami a nedokáže ich vyhodiť. A tam sa začínajú všetky komplikácie. Už po pár stranách som bola najprv trochu šokovaná. Ja totiž tiež nie som typ človeka, ktorý nemá problém zbaviť sa vecí, čo dlhšie nepoužil. Veď keby som sa úplne riadila autorkinými slovami, našla by som podľa nej životnú harmóniu, no môj dom by zostal skoro celkom prázdny. A to si ani nedokážem predstaviť. Podľa nej by nám každá jedna vec čo máme mala prinášať radosť a tiež by mala byť používaná. "Základ úspechu je vo vyhadzovaní.", ako hovorí. No z druhej strany, niečo na tom predsalen bude. Tak trochu som to začala praktizovať (samozrejme v zdravej slovenskej miere :)), a verím, že efekt to naozaj má.

Ďalším bodom, ktorý mňa ako blogerku  a veľkú milovníčku kníh veľmi zaskočil bol prístup ku knihám. Tu totiž platí pravidlo niekedy znamená nikdy. No ako sa zbaviť knihy, ktorú síce prečítate len dvakrát za život, kde-tu ju otvoríte a prečítate si krátky úsek, no máte síce k nej citový vzťah ? Toto pre mňa stále zostáva nepredstaviteľné. Nechať si nejakých pár kníh ? Nemožné...
No možno keby som sa na to pozrela inak, ...

Takýchto zamyslení som mala počas čítania veľa, verte mi. Aj keď to nebola beletria, zanechala vo mne dosť dojmov. Určite vám ju všetkým odporúčam. Ja som ju zhltla naozaj veľmi rýchlo. Bola napísaná prehľadne a jednoducho, tým si rozšírila okruh svojich čitateľov. Neodsúvajte knihu hneď kvôli jej nadpisu, či anotácii, naozaj to neoľutujete.

Moje honotenie

Akékoľvek názory, postrehy a kritiky uvítam v komentároch pod príspevkom.

Ďakujem.

Vaša

K.

Zdroje obrázkov : http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/motivacna-literatura/motivacna-literatura-ostatne/kuzelne-upratovanie.html

                         http://www.japantimes.co.jp/culture/2014/10/11/books/konmaris-phenomenal-book-can-help-put-house-order/

Prečo práve Agatha ? #125th anniversary of her birth

Zdravím :) Rozhodla som sa na chvíľu urobiť prestávku od klasických recenzií a a napísať niečo nové a súvislé. Dnes vám ponúkam ďalšie moje názory na už tento párkrát spomínaný žáner.

Detektívka ako taká je dnes naozaj širokým pojmom. Spoločné majú asi len vraždy, vyšetrovania, vypočúvania a šokujúce rozuzlenia. Je tak ? Tomuto žánru sa venuje čoraz viac autorov a to v rôznych štýloch. Veľmi uznávaní sú dnes severskí autori ako napríklad známy Jo Nesbo alebo autor pod pseudonymom Lars Keppler. Nedávno som dočítala známy príbeh Volanie Kukučky (recenzia tu) od J.K. Rowlingovej. Celkom obľúbeným autorom na Slovensku je Dominik Dán. Ako vravím, dnešný výber detektívok je naozaj veľký. Tak ako si vybrať tú správnu knihu ?



Stručne vám zhrniem, ako som sa k tomuto dostala ja.
Bolo to minulé leto a neviem ako sa to stalo, no zrazu som nemala čo čítať. Očami som niekoľko krát prechádzala po tom veľkom množstve kníh na našich policiach, no nejako ma nič neoslovilo. No zrazu ma upútala jedna staršia kniha s názvom Sedemnásť orieškov na rozlúsknutie.

Túto autorku mi doteraz spomenulo len pár ľudí, a všetci boli nadšení. Tak som začala čítať. Prekvapilo ma, ako zrozumiteľne bol príbeh napísaný. Samozrejme, trvalo mi nejaký ten čas kým som si dala dokopy mená a súvislosti, no oproti tomu, na čo som bola pri iných knihách zvyknutá, toto nebolo nič.

Táto knižka obsahuje 17 poviedok, teda 17 vrážd a ich rozlúštení. Celkový dojem z knihy bol veľmi dobrý, no rozhodla som sa prejsť ku knihe, ktorá opisuje len jednu vraždu, a to omnoho podrobnejšie. Začala som s knihou Vražda je zvyk, ktorú som tiež našla na polici. Čítanie ma chytilo natoľko, že som ju prečítala skoro naraz a odtrhnúť sa od nej bolo nakoniec veľmi ťažké. Začala som prehľadávať pivnicu, kde som našla ďalšie 4 knihy od Agathy Christie. A kolotoč sa spustil.

Tiež som už rozmýšľala o tom, prečo sa mi diela tejto autorky tak zapáčili a úplne ma dostali. Dôležité sú totiž hlavné postavy, v tomto prípade dvaja detektívi. Sú úplne odlišní, no spoločné majú to, že sú naozaj inteligentní, priam geniálni, a na vyšetrenie vraždy im stačí vlastná hlava. Sú to Hercule Poirot, známi a celosvetovo uznávaný súkromný detektív, ktorý trochu prehnane dbá o svoj vzhľad a Jane Marplová, žena s dediny, ktorú zaujímajú pletky a všetko čo sa deje naokolo. O týchto dvoch ľuďoch si môžete bližšie prečítať v mojom staršom článku tu.

Tieto knihy pre mňa predstavujú tiež obrovský relax. Je to tým, že sú tak akurát vyvážené.  Nemôžem ich nazvať úplne jednoduchým čítaním, ale ani veľmi nenáročným. V poslednej dobre som čítala už veľa moderných detektívok, no zo žiadnou som nebola tak spokojná, ako s takouto klasickou. Povedala by som, že tie dnešné sú skôr rozsiahlejšie a dosť zamotené. Obsahujú totiž nie len hlavný dej, tak ako pri Agathe, ale častokrát aj kompletné životné príbehy viacerých postáv, množstvo myšlienkových pochodov a rôznych opisov. Skrátka,tieto klasické anglické detektívky sú knihy, ktoré musím zhltnúť čo najskôr a odlepiť sa od nich je pre mňa skoro neuskutočniteľné.

Veľmi zaujímavé je tiež prostredie a čas, v ktorom sa dej odohráva. Príbehy sa často odohrávajú na Anglickom vidieku, ale aj vo veľkomestách, vzdialených a nie veľmi známych krajinách. Ľudia sa nikam neponáhľajú, veľa klebetia pri čaji a sušienkach a riešia, kto si má koho vziať :). Večer hrávajú karty so svojimi známymi a fajčia cigary. Na všetko majú čas a o ich domy sa stará kopa služobníctva. Je príjemné si v tejto dobe prečítať aj o starších časoch (1920-1979) a odtrhnúť sa od fantasy, ktoré číhajú na každom rohu.

Tieto knihy však nie sú veľmi obľúbené napríklad medzi dnešnou mládežou. Je pravda, že dnes viac letia knihy iných žánrov, no verím, že by sa našli ľudia, ktorých by toto chytilo rovnako ako mňa. Viem, obálky nie sú tak topsupermegaúžasné, čo dnes dosť odrádza, no neodvádzajte hneď svoju pozornosť, a prečítajte si dve kapitoly, keď máte čas. Možno vás štýl dvakrát neočarí, no možno tomu úplne prepadnete. Za pokus to však určite stojí. A možno do vašich políc pribudne zopár veľmi kvalitných kníh :)

Budem rada, ak mi sem napíšete hocičo na túto tému. 

Vaše názory, kritiky, linky a iné komentáre.

Vopred ďakujem.

Vaša

K.

Obrázky : http://www.antiqart.sk/krimi-detektivky/sedemnast-orieskov-na-rozlusknutie

                 http://www.cbdb.cz/autor-29-agatha-christie

                 http://humoropedia.com/agatha-christie-quotes/

Robert Galbraith : Volanie Kukučky

Originálny názov : The Cuckoo´s Calling

Stručné zoznámenie s dejom :
Keď sa slávna modelka Lula Landry vrhne dolu zo svojho zasneženého balkóna v londýnskej štvrti Mayfair, vyšetrovatelia rýchlo usúdia, že šlo o samovraždu. Prípad sa zdá byť uzavretý. Lulin brat má však stále isté pochybnosti. A najatý súkromný detektív má za neho odhaliť pravdu. Cormoran Strike je vojnový veterán, ktorý si z Afganistanu odniesol ťažké zranenie a jazvy na duši. Počas riešenia prípadu preniká do sveta distingvovaných mladých mužov a krásnych zvodných žien, prichádza na desivé súvislosti a sám sa ocitá v smrteľnom nebezpečenstve. Tento napínavý kriminálny román pôsobivo zobrazuje atmosféru veľkomestského Londýna – od ospalého pokoja ulíc vo štvrti Mayfair po zabudnuté krčmičky v East Ende a čulý ruch v Soho. Cormoran Strike sa po prvýkrát predstavuje v oceňovanom detektívnom románe od Roberta Galbraitha, čo je  pseudonym J. K. Rowlingovej.


Krásna obálka, dokonalá hrúbka, uznávaná autorka i dobré ohlasy. Kniha, ktorú číta celý svet. Moje očakávania boli dosť veľké. Taktiež zbožňujem hrubé knihy, lebo príbehov, situácii a zápletiek nikdy nie je dosť.

Detektívky už dlhšiu dobu patria k mojim obľúbeným žánrom. Čítala som ich už celkom dosť, no táto sa od všetkých, čo som doteraz prečítala dosť líšila. Keď som s radosťou knihu otvorila, rýchlo som sa začítala. Všetko bolo v dobrej časovej následnosti vysvetlené. Kniha pozostáva z prológu a piatich častí. V prológu sa oboznámime s dňom vraždy. Udalosť je veľmi živo opísaná, tak, že si hocikto dokáže predstaviť, že v tom momente stojí pred domom v luxusnej štvrti a všade okolo sa pohybujú policajti, forenzní lekári a kopa otravných a dotieravých novinárov.

Dej pokračuje o tri mesiace, kedy sa už pomaly všetko rozbieha, avšak úplne iným štýlom, ako som čakala. Musím povedať, že táto knihy nebola len detektívka, obsahovala aj komplexné životné príbehy hlavných postáv. Trochu mi vadilo, že celý dej sa veľmi naťahoval tým, že obsahoval vsuvky denného režimu Cormorana Strika. U detektívok som nebola na toto zvyknutá a preto sa mi občas nechcelo ku knihe vrátiť.
Teraz by som vám chcela stručne opísať dve postavy.

CORMORAN STRIKE
Bývalý vojak s ťažkým životom. Je synom slávneho otca, o ktorom vie ale o dosť menej ako cudzí ľudia. Mama tiež nebola veľmi starostlivým typom. Zomrela, keď bol Strike mladý. Keď ho jedného dňa jeho snúbenica vyhodí z jej bytu, ocitne sa úplne sám, bez peňazí a bez ubytovania. Odteraz bude musieť spať vo svojej kancelárii. Už nejaký čas pracuje ako súkromný detektív, no nejde mu to až tak ľahko. Dlhy sa hromadia a on je v ťažkej situácii. Keď sa v dverách do jeho kancelárie zjaví mladá sekretárka, ktorú mu poslala agentúra, všetko sa pomaly ale isto mení.

“How could the death of someone you had never met affect you so?” 

ROBIN ELLACOTT
Mladá žena plná života. Do Londýna sa presťahovala len nedávno za svojim snúbencom a zatiaľ strieda dočasné zamestnania. Keď sa dozvedela, že dostala ponuku pracovať ako sekretárka súkromného detektíva, veľmi sa z toho tešila, bol to akýsi jej detský sen. Je veľmi milá a ochotná, rýchlo sa chytí do práce. Snaží sa Strikovi pomôcť ako sa dá a je mu ozajstnou oporou. Navyše práca ju veľmi baví a jej snaživosť je obrovská. Detektív v nej vidí prototyp správnej ženy.


Ako som už spomenula, táto kniha bola iná, originálna  a úplne nezvyčajná. Napriek všetkému, čo som jej vytkla, bola jednou z ďalších kvalitných kníh, ktoré som doteraz čítala. Nedokážete ju zhltnúť za pár dní, ak ju chcete prečítať, musíte mať naozaj trpezlivosť. Mne to trvalo asi necelé 2 týždne.
Verím však, že nesklame žiadneho milovníka detektívok.

Moje hodnotenie :   

Za túto knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu preskoly.sk

Kúpiť si ju môžete tu. :) 

Čo hovoríte vy na túto knihu ? Ako sa vám pozdávala ?

Vyhovoval vám takýto štýl ?

Všetky vaše názory mi môžete napísať do komentárov, budem

veľmi rada.

Vaša

K.

Obrázky : http://filmgeek101.tumblr.com/post/29647184885/klovn-review-a-very-good-comedy-that-                  i-may

                 http://www.martinus.sk/?uItem=164935

                 http://www.hypable.com/jk-rowlings-new-book-cuckoos-calling-review/

Rick Riordan : Percy Jackson - Zlodej blesku

Zdravím všetkých čitateľov ! :) Práve som sa vrátila z dovolenky, kde mi spríjemňovala čas táto skvelá kniha. Zároveň sa musím pochváliť, že som získala spoluprácu s vydavateľstvom FRAGMENT, z čoho sa veľmi teším. Ako prvú knihu som si od nich poprosila túto. Zaujala ma anotáciou, stručným načrtnutím príbehu a tiež mi ju už pár ľudí odporúčilo.

O čom hovorí obálka :

Bohovia z Olympu sa búria! Majstrovský blesk – silná zbraň najvyššieho boha Dia – bol ukradnutý a môže to mať osudné následky pre ľudstvo. Čo s tým má spoločné dvanásťročný chlapec Percy Jackson, v ktorého okolí odrazu začínajú ožívať krvilačné bytosti zo starých gréckych bájí a povestí, hrozí mu vyhodenie zo školy a kopa ďalších problémov? Podarí sa mu spolu s jeho priateľmi nájsť ukradnutý blesk? Zistí skutočnú pravdu o svojom otcovi? Toto a veľa iných vecí sa dozviete v prvom diele svetovo úspešnej fantasy série. Nedajte si ju ujsť!

Knižka ma celkom prekvapila. Čítala sa mi veľmi jednoducho a vôbec mi nevadila jej hrúbka. Síce som bola ešte v polovici knihy nejak zmätená, nevadilo mi to, lebo rovnako zmätený bol aj Percy. Veď to, do čoho sa namočil bolo nič v porovnaní s doterajšími problémami v škole či doma. Percy je chlapec úplne iný ako jeho spolužiaci. V škole sa mu nedarí a má len jedného ozajstného priateľa. Navyše ho jeho nevlastný otec psychicky ničí a dennodenne mu dokazuje, aká je nula. Veci sa akosi zvrtnú a zrazu mu býk zabije mamu a všimne si, že jeho priateľ Grover ma namiesto chodidiel kopytá. Ocitne sa na mieste, ktoré pripomína letný tábor, až na to, že tam pobehuje kopec kentaurov a satyrov, deti sa tam učia šermovať a brániť sa. Medzi účastníkmi tábora sa povráva o stratenom blesku - najmocnejšom nástroji a Percy sa namočí aj do tohto problému.

PERCY JACKSON 

Nikdy to nemal ľahké. Jeho dysleksia mu bránila normálne sa učiť a jeho hyperaktivitu v škole nikto netoleroval. Vyrastal bez otca, nikdy ho nevidel, no často naňho myslel. Raz zo svojou triedou navštívili v múzeu výstavu antických bohov a jedna jeho učiteľka - pani Doddsová sa počas rozhovoru s ním premení na veľkú obludu a začne naňho útočiť. Takto sa kolotoč začne. Dejú sa samé zvláštne veci a Percy sa, ani nevie ako, dostane do tábora polokrvných - tábora pre deti polobohov. Všetci hovoria len o ňom ako o novej hviezde a on tomu nijako nerozumie. Spoznáva nových ľudí, ktorí sú mu podobní, no aj tak sú v niečom rozdielni. Nijako nechce uveriť skutočnosti, že je polobohom. Veď svojho otca vôbec nepoznal, prečo si má byť taký istý. No to, že sa do tábora dostal je už znamenie toho, že o tom nemá pochybovať. Zo začiatku mu to ide ťažšie, všetky tie tréningy a rituály, no zakrátko v sebe nájde silu v spojení s vodou.V tomto svete už nie je neschopný a chorý chlapec, ktorého niekto odsudzuje. Už len preto, že je potomkom dôležitého boha si k nemu ľudia toľko nedovoľujú. Jeho veľkí pomocníci a pratelia - satyr Grover a polobohyňa Annabeth sú mu sprievodcami života v tábore a učia ho stále nové veci.

ANNABETH CHASE 

Cieľavedomé blonďavé dievča, ktoré oplýva veľkou odvahou a múdrosťou, je totiž dcérou bohyne Atény - bohyne múdrosti. Spočiatku som mala ten pocit, že je trochu namyslená, no zistila som, že taká nie je. V tábore je už veľmi dlho, pretože život s obyčajnými smrteľníkmi nebol veľmi ružový. Vie toho naozaj veľa a sprevádza Percyho jeho cestou medzi polobohmi. Občas je trochu protivná a svojmu okoliu adresuje nie veľmi milé poznámky, no je tiež citlivá, aj keď to tak zo začiatku nevyzerá. 

GROVER UNDERWOOD 

Napoly človek, napoly cap. Stráži Percyho v škole bez jeho vedomia a skákavé chodenie skrýva barlami. Keďže celý čas vie, kto Percy je a čo ho čaká, snaží sa ochrániť ho pred nepriateľskými silami a udržať ho v bezpečí. Svoju úlohu hrá dobre a stane sa z neho úprimný priateľ. Je celkom trpezlivý a snaží sa urobiť maximum pre to, čo si zaumienil. Vďaka príchodu Percyho do tábora môže ísť na výpravu do normálneho sveta, čo je preňho veľmi dôležité, lebo ak všetko správne vyjde, bude môcť urobiť veľký skok vo svojej kariére.

Knihe dávam jedno veľké plus za to, že som sa z nej aj niečo dozvedela. Tým že sa celý dej točil okolo bohov gréckej mytológie, čítanie bolo nielen napínavé, ale dozvedela som sa veľa nových zaujímavostí. Výborné boli aj opisy jednotlivých bohov, ich rodín, schopností a postavenia..

Body strhávam knihe len preto, že miestami bola na môj vkus dosť chaotická, a všetko sa mi plietlo. Ináč jej naozaj nemám čo vytknúť. Povedala by som, že napriek tomu, že príbeh je o 12-ročnom chlapcovi, kniha by nemala odradiť ani starších čitateľov, lebo jej obsah naozaj stojí za to. Odporúčam teda všetkým, ktorí nad ňou váhajú, aby po nej siahli. :)

Moje hodnotenie : 4,5 hviezdičiek z 5tich

Za tento recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavadeľstvu FRAGMENT. Knihu si môžete kúpiť tu

Budem rada, ak mi tu zanecháte nejaký ten komentár :) Som vďačná za každý jeden.

Vaša K.

Zdroje obrázkov: 

http://www.resultsfirst.co.nz/do-online-reviews-count/

http://vsbattles.wikia.com/wiki/Percy_Jackson_(character)

http://www.martinus.sk/?uItem=72497

John Green : Kam zmizla Aljaška

Na úvod sa vám musím pochváliť, že som získala spoluprácu s internetovým kníhkupectvom preskoly.sk a to mi zakrátko poskytlo prvú recenznú knihu, za čo som im veľmi vďačná.

O čom hovorí obálka : 
Miles má už po krk nudného života v zapadnutom floridskom mestečku. Uniká na internátnu strednú v Culver Creeku v Alabame. Život na intrákoch je akčný, nepredvídateľný a hlavne na míle vzdialený od nudy aj vďaka Ajlaške Youngovej. Krásna a vtipná, sexi a múdra, nezničiteľná a šialená Aljaška katapultuje Milesa z vyšliapaných koľají do sveta kanadských žartíkov, nočného chľastania, nekonečného fajčenia a prvého sexu.

O tejto knihe som počula už naozaj veľa. Jedni rozprávali o tom, aká je geniálna a nemá chybu, druhým vadili hrešenia a tretích to veľmi neuchvátilo. Moje očakávania boli veľké a musím povedať, že aj naplnené. No samozrejme, ako večný kritik, nemôžem povedať, že nemá chybu.

Táto kniha bola jednou z tých, ktoré som jednoducho zhltla. Jej prečítanie mi trvalo dva dni. Skrátka, bola tak zaujímavá, že odtrhnúť sa od nej bolo veľmi ťažké. Autor píše ľahko a zrozumiteľne a mňa baví čítať o živých ľuďoch, čo zažívajú pekné časy spolu s priateľmi na strednej, ďaleko od domova. Škola je nudná a nezáživná, no oni si spríjemňujú čas robením rôznych somarín. Sú to predsa teenageri.

"The only way out of the labyrinth of suffering is to forgive.” 

Kľúčovými sú v príbehu vždy postavy. Hlavnými v tomto príbehu sú :

Aljaška Young
Dievča s nie veľmi príjemnou minulosťou, no za to s oveľa väčšími vyhliadkami do budúcnosti a nekonečnou nádejou. Je inteligentná, no aj arogantná a divoká. Vytvára si vlastné idey, ktorých sa vždy drží. Má taktiež veľký zmysel pre spravodlivosť, hlavne čo sa týka jej priateľov. No človek pri nej nevie, čo si pomyslieť, je totiž dosť záhadnou osobou. Nie je ten typ dievčaťa, ktoré sa na všetko sťažuje svojim kamoškám pri nakupovaní v drahých centrách. Rada rozpráva v šifrách a hádankách, čo prinúti jej okolie aspoň trochu sa zamyslieť.

Ako postavu by som si ju celkom vedela predstaviť a aj keď nebola osobou, akú vidím každý deň, pôsobila na mňa dobrým dojmom. Dodávala príbehu takú tú iskru, nezvyčajnosť.

Miles
V škole nebol nikdy dvakrát obľúbený. Trápni "kamoši" mu už liezli na nervy, preto zmení školu a odcestuje na strednú v Alabame. Potom nastane zlom a on sa podstatne zmení. Hlupáci z internátu vôbec nie sú neškodní, no on sa časom naučí, ako brániť nie len sám seba, ale aj svojich priateľov. Keď prvýkrát uvidí Aljašku, je z nej úplne hotový. Tá ho zasvätí do pre neho doposiaľ takmer vôbec nepoznaných vecí a oni si hneď padnú do oka. Vzťah však zostane len na priateľskej úrovni, kvôli tomu, že Aljaška je už zadaná. Miles začne chápať mnoho vecí. Ako školský rok beží, spolu uskutočňujú rôzne kanadské žartíky, čoraz menej myslia na školu a zabávajú sa.

Milesa som od začiatku vnímala ako skromného a nevýrazného. Bolo zaujímavé pozorovať ako sa postupne mení, dospieva, objavuje prvú lásku a robí veci, ktoré by mu nikdy predtým nenapadli.
Jeho záľuba vo vyhľadávaní posledných slov slávnych osobností na mňa tiež zapôsobila. Nie vždy som však chápala jeho konanie, no čo už, tiež je to teenager :).

Kniha má svoje čaro, to sa mi potvrdilo už po prvých minútach čítania. Ja osobne nie som ten typ, ktorý by mal rád Americké príbehy, lebo sa celkom nestotožňujem s povahami postáv. Tiež čítam rada o reálnych situáciách. Je pravda, že niektoré časti knihy sa mi zdali na môj vkus až veľmi nepredstaviteľné a nepravdepodobné. Mala som aj dojem, že školských zážitkov tam bolo trochu primálo a zároveň veľa metafor a filozofických hlášok.
Celá myšlienka knihy však bola veľmi pekná a iste by sa zapáčila každému teenagerovi.

Určite príde čas, kedy si na túto knihu nájdem čas a vrátim sa k nej. Netreba sa však náhliť  a ja nechám svoje myšlienky o tomto príbehu v pokoji doznieť.
O hodnotení som vôbec nemusela dlho rozmýšľať. :) Dávam jej 5 hviezdičiek z piatich.

Za knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu preskoly.sk.

Kúpiť si ju môžete tu.

P.S. Ďakujem za každý komentár. :)

obrázok : http://www.masmedialne.info/recenzia-knihy-johna-greena-kam-zmizla-aljaska/
             http://www.missliterati.com/chapters/looking-for-alaska-quotes-amp-review-531caf617d3f50529d005656
          http://karlaakins.com/beautiful-voice-5-star-book-you-gotta-read-this-one/

Jonas Jonasson : Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Túto knihu máme u nás na polici už nejaký ten čas. Medzitým sme ju pár ľuďom už požičali a odozvy boli veľmi pozitívne. Nuž teda, povedala som si, že určite stojí za prečítanie. Dni sa míňali a ja som stále mala niečo rozčítané. No prednedávnom som po nej konečne siahla a moje dojmy som zjednotila do tohto článku.

Už len názov knihy mi hovoril, že to nebude len také hocičo. Navyše, zase sa mi potvrdil fakt, že naši severskí autori stále vedú. Po pár stránkach som sa smiala ako malé dieťa a čítala som s veľkým nadšením. Boli noci, kedy som pre tú knihu ani nemohla zaspať.

Ak to tak zhrniem, keby sa to, čo sa stalo v tej knihe bolo reálne, (čo si asi ani vo sne nedokážem predstaviť), neviem kam by tento svet dospel. :D Dejové kombinácie v knihe zneli priam šialene, no veľmi som sa na  nich pobavila. Táto kniha mi dokázala zlepšiť aj ten najťažší deň. Nachádzajú sa tam postavy rôznych pováh od tých nenápadných až po úplne kuriózne.

 Teraz by som vám predstavila hlavnú postavu príbehu - jedného celkom jedinečného pána.

Allan Karlsson 
Storočný starček, ktorý je už unavený zo stereotypného života v domove dôchodcov. A presne tak, ako je v názve knihy napísané, rozhodne sa len tak zmiznúť. Čo sa stalo po tom, by som opisovala veeeľmi dlho. Allan už prežil takmer všetko, párkrát dokonca nevedomky zmenil svetové dejiny, no dobrodružstvo znova pokračuje od svojich stých narodením.
Noví ľudia, nové miesta, nové problémy. Začína sa ďalšie putovanie, ktoré nie je ani zďaleka také obyčajné ako sa zdá. Allan sa nikdy nevzdáva a jeho okolie nechápe spôsob jeho zmýšľania. Párkrát zase o vlások unikne smrti alebo únosu, no to ho len viac povzbudí do činnosti. Skrátka, so svojím rozumom je totále neporaziteľný.

Kniha vo mne zanechala úžasný dojem a veľmi obdivujem autora za takúto ideu. Dokonalá dejová kombinácia, časové skoky a nanajvýš zaujímavé postavy. Myslím si, že tejto knihe ani nemám čo vytknúť, a to sa často nestáva. Veľmi sa už teším na ďalšiu knihu od tohto autora : ANALFABETKA, KTORÁ VEDELA POČÍTAŤ. Tá ma tiež už nejaký čas čaká na polici a ja verím, že moje nadšenie nebude o nič menšie.

Čítali ste túto knihu ? Ako na vás zapôsobila ? Zdá sa vám lepšia/hosršia ako Analfabetka ?

Uvítam spätnú väzbu akéhokoľvek druhu (komentáre, odporúčania, kritiky a návrhy)

Majte sa krásne.

Vaša

K.

                                                                                                                                

Knižná kombinatorika - CHALLENGE :)

Za všetko môže tá škola . Vravím si to už dlho. Pri učive s názvom kombinatorika mi v hlave zrodila myšlienka preniesť kombinácie a variácie aj do knižného sveta. Zamyslela som sa nad tým, aké by to bolo keby sa v jednej knihe stretli postavy z rôznych kníh a príbehov. Niekto by uvažoval  takto. Niekomu môže napadnúť vytvorenie novej osoby vyskladanej z vlastností a výzoru rôznych knižných hrdinov - či už hlavných alebo tých menej nápadných postáv. Ja obe možnosti považujem za zaujímavé nápady na oživenie blogerského písania.

Do tejto challenge sa môže zapojiť hocikto z vás - blogerov, ja budem len rada, keď nás bude čo najviac. Myslím, že nikomu nezaškodí trošku pouvažovať a vytvoriť  niečo kompletne z vlastnej hlavy. Tak teda hor sa do toho ! :)

Ja mám rada viaceré literárne postavy. Najobľúbenejšou je rozhodne Anna zo zeleného domu. Má svoje plusy aj mínusy, no za jej top vlastnosť považujem jej fantáziu a schopnosť nadchnúť sa z bežných vecí. No všetkého veľa škodí. Trochu by som to zredukovala a pridala by som aj zmysel pre občasné robenie somarín.

Predstavujem si dievča asi tak vo veku 16 rokov. Býva vo veľkom dome, kde jej patrí celá jeho časť - ako Tiny Cooper z knihy Will Grayson, Will Grayson. Vyrastala pri opatrovateľkách a rôznych slúžkach. Vždy mala všetko, čo chcela. Teda až na jednu vec - nikdy ju jej rodičia nemali na prvom mieste. To totiž zabrala ich práca vo veľkom biznise. Rodičia ju odmala zásobovali najlepšími hmotnými vecami, akými sa dalo - ako Stela z knihy Všetko naopak, no ona si tak trochu žila vo vlastnom svete. Bola už od malička veľmi múdra a rada sa učila nové veci - tu mi pripomína moju obľúbenú postavu z detstva - Hermionu Grangerovú :).  Pred svojimi rovesníkmi mala vždy náskok a rodinní známi z nej boli vždy hotoví. Často sa zamýšľa nad nepochopiteľnými vecami a hlavou sa jej ženie množstvo šialených nápadov, ktoré aj takmer uskutoční. Samozrejme, až taká šibnutá predsa nemôže byť. :)

Teraz prekonáva obdobie puberty, ktoré ešte hádam pre nikoho nebolo ľahké. Prestupuje na novú súkromnú školu, ktorú jej vybavili rodičia a spoznáva tam kopu zazobaných "deciek" v jej veku, ktoré sa k nej nie vždy správajú dvakrát milo.

Jej pozornosť upúta hanblivý spolužiak, ktorý sa nikdy nezmôže ani na slovo. - Jorgen z knihy pomarančové dievča. Je akýmsi divným, až veľmi neobvyklým teenagerom. Obaja sú svojim spôsobom iní, čo by sa zdalo vyhovujúce, no neskôr zistia, že ich pohľady na svet sú neporovnateľne odlišné.

Každý z nich vyniká v niečom inom no obaja majú pár vecí spoločných, a to svoju inteligenciu, akú-takú dávku fantázie a veľké domy plné moderných vybavení. No načo sú im tak nepodstatné veci, keď ani  jeden z nich nemá ozajstnú pozornosť a pochopenie okolia ?

Dlho si jeden druhého nevšímajú, no nemajú ani tušenia, aké zlomy ich ešte v živote čakajú. Celý svet sa im obráti hore nohami a oni už nezostanú tými, kým boli...


Tak toto je asi moja približná predstava o hlavných postavách. O detailoch a celom priebehu by som písala veeeľmi dlho, tak som to len narýchlo zhrnula. Keď si niekedy o pár rokov kúpite knihu s podobným námetom napísanú pod pseudonymom, tak je pravdepodobne moja :D /snívať treba :) /

Dúfam. že ste sa neunudili k smrti, resp. ste pri čítaní nezaspali :). Taktiež nominujem Moniku a jej blog s názvom Pieseň fantázie : http://piesen-fantazie.blogspot.sk/ a každého kto má chuť a čas na môj výmysel.

Veľmi si cením každú spätnú väzbu, nikdy jej nie je dosť. Tým Vás-čitateľov nenápadne povzbudzujem k zanechaniu nejakého toho názoru pri mojom článku. Z pozitívnych komentárov sa poteším a z negatívnych si niečo vezmem.

Ďakujem.

vaša

K.

Staré (nudné) povinné čítanie.

Je sobotné popoludnie a ja sa práve trápim s písaním čitateľského denníka. Je pravda, že o knihách som si už písať zvykla (ako môžete vidieť), no mnoho starých kníh je pre mňa nielen ťažké prečítať, ale aj napísať kvalitný obsah, charakteristiku, hlavnú myšlienku a podobne.

Dnes v škole trávime naozaj veľa času. Radi na túto budovu kydáme a nadávame. Či už na jej "personál" alebo na samotné vyučovanie. U väčšiny gymnazistov tvorí časť výučby čitateľský denník. Ja sama strávim ročne nejaký ten čas jeho písaním. A výsledok ? U nás to považuje za dôležité asi len naša triedna. Drvivá väčšina triedy knihy ani len neotvorí, nie to ešte si ich aj prečítať. Často krát sa mi to zdá byť úplne pochopiteľné. Veď tie knihy dnešnej mládeži nič nehovoria. Teenageri sa určite "trasú" aby si prečítali Marínu, či Slávy dceru. Zase nemôžem povedať, že by niektoré knihy nepatrili do všeobecného rozhľadu, to nie. Sú knihy, ktoré by mal podľa mňa prečítať každý človek, o tom niet pochýb. V svetovej literatúre nájdete nespočetné množstvo vysoko hodnotných diel.

Náš zoznam tvoria prevažne Slovenskí autori z rôznych období. Niektoré poviedky sú humorné, milé a ľahké na čítanie. Patria skôr k takým oddychovkám. No ja osobne nemusím knihy písané v biblickej češtine a rôznych nárečiach. Celkom dobre sa mi čítajú dramatické hry a krátke poviedky. Kameňom úrazu je však nejaký ten román.

Nesiem si z knižnice požičaný Dom v stráni a niekde v kútiku duše dúfam, že to bude kniha aspoň trochu podobná tým, čo dnes čítam. Obrovský omyl. Prečítam 5 strán a poviem si, dobre, veď nemôžem knihu súdiť po pár stranách, tak hovorí aj moja skúsenosť. No prečítam už 40 strán a stále sa strácam v menách, miestach a príbuzenských vzťahoch. A to všetko sa potom odzrkadlí na texte samotného denníka, lebo ako je už známe, Google veľmi rád pomôže, no negarantuje vždy správne informácie.

Kydať a sťažovať sa je ľahké, poviete si možno. Preto som sa skúsila na chvíľu zamyslieť, ako dosiahnuť, aby žiaci a študenti predsa len v dnešnej dobe plnej moderných technológií prečítali pár celých kníh. Mojim názorom je, že kľúčový je vždy výber. Pridávam zoznam môjho povinného čítania na tento rok :

Ivan Krasko : 4 ľubovoľné básne

William Shakespeare : Hamlet

J.G. Tajovský : Statky-zmätky

Ján Kollár : predspev z knihy Slávy dcera

Andrej Sládkovič : Marína

Ján Palárik : Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

Moliére : Lakomec

Porovnala som si to zo zoznamom mojej sesternice v  Česku, ktorej povinné čítanie ročne tvorí do 20 kníh a to je o dva ročníky nižšie. Čo ma však prekvapilo, bolo viac svetových diel. 

My sme doteraz čítali hlavne Štúrovcov  a tí do môjho vkusu nepasujú vôbec. Dokonca mnohé z nich doslova neviem prečítať. Zdá sa mi, že všetci píšu akosi na jednu tému a tou je národ a jeho zlá situácia. Môj život je miestami depresívny a ťažký tiež, tak nevidím dôvod, prečo by som nemala (a aj ostatní) čítať veci pekné a uznávané.

Niektorí by povedali. že by chceli čítať v rámci povinného čítania Na vine sú hviezdy, alebo niečo podobné, nové , zaujímavé, no ja si myslím, že zase nechoďme z extrému do extrému a stačilo by pár Slovenských autorov nahradiť zahraničnými. Podľa mňa sú na svete knihy, ktoré by mal prečítať každý človek, lebo patria k všeobecnému prehľadu. ( Hamlet, Lakomec, nejaké knihy od Gaardera alebo Pratchetta ). Taktiež som zástancom názoru menej je niekedy viac.

Mám pocit, že mnoho detí aj teenagerov odrádza práve toto povinné čítanie. Nečítajú nič a keď už niečo čítať majú, nezaujme ich to natoľko, aby v tom neprestali. Veď nechceme všetci ,aby knihy nezostali pri mladých ľuďoch zabudnuté, však ?

Dúfam, že ste sa pri tomto článku veľmi nenudili a budem veľmi rada, ak sa k tejto téme vyjadríte. Chcela by som vedieť vaše názory, prípadne tiež nejaké tie návrhy na zlepšenie, hocičo :)

Ďakujem za každý komentár

Vaša

K.

moja kniha kníh :3 L. M. Montgomery : Anna zo zeleného domu

Moje oči už sú zavreté a ja si predstavujem, že som tam - na ostrove princa Eduarda vo východnej Kanade. Celkom ticho a nenápadne môžem sledovať celú tú scenériu. Vidím staršieho pána ako vezie na bričke dievča, ktoré mu sa nevie zastaviť jazyk. On ju spočiatku trpezlivo počúva a miestami prikyvuje, no keď sa ho dievča niečo spýta, ani nevie, ako najlepšie by jej na to odpovedal. Áno, rozprávam o Matejovi Cuthbertovi.

Jeho brička sa vinie úvozom a blízkymi lesíkmi až nakoniec zastane  pri celkom veľkom dome. Dievča živo gestikuluje a rozpráva s takým nadšením, že to miestami vyzerá ako prehnané, no verte mi, keby ste poznali jej život, ani trochu by ste sa jej nedivili. Predstavujem vám našu Annu, ktorú už určite mnoho z vás pozná, no nezaškodí, keď vám ju trochu pripomeniem. Útle dievča s dvoma vrkočmi oranžovými sťa mrkva je neuveriteľne nadšené už pri stretnutí sa s pánom Cuthbertom, no úplne stratí slová až keď uvidí ten spomínaný dom so zeleným štítom.

Ticho pozorujem nahnevanú pani, ktorá hneď po príchode Anny badá ,že niečo nie je v poriadku.

"Ako sa voláš ?", spýta sa jej pani v zástere.

"Prosím, volajte ma Kordélia." odpovie Anna s náznakom prosby v očiach.

"To je tvoje meno ? "

"Nie je, ale veľmi by som si želala, aby ste ma tak volali. Volám sa Anna Shirleyová. Suchá, neromantická Anna Shirleyová.", a zrazu úplne zosmutnie.

"Je to úplne normálne meno a ty sa zaň nemáš prečo hanbiť. Teraz sa zložíš v hosťovskej izbe, je už príliš neskoro na to, aby si sa vracala späť."

Čo nasledovalo potom, by som opisovala veeeľmi veeeľmi dlho. No poviem vám len toľko, že aj keď sa Anna dostala do zeleného domu vlastne len omylom, stavila by som hocičo na to, že celý ostrov na ňu spomínal desaťročia po jej smrti. Prečo ? Lebo takúto osobu by ste hocikde na svete hľadali len ťažko. Mnohí ju zbožňujú ešte aj dnes.

A teraz späť do reality.
Ja som sa prvýkrát s Annou stretla už veľmi dávno. Mala som tak sedem-osem rokov, keď mi mamka čítavala niektoré príbehy na dobrú noc. Vtedy sa mi zdali skrátka dobré, zaujímavé, napínavé, ako každému dieťaťu čo počúva rozprávku pred spaním. Mamka stále chcela, aby som si knihu sama prečítala, veď predsa určite stojí za to, no v tom čase som sa do nej nikdy tak neponorila. Zavrela som ju po piatich stranách s názorom, že je to moc ťažké. Ani neviem, čo ma nakoniec viedlo k tomu, prečítať si ju, no táto kniha je naozaj jedinou, ktorá ma zmenila.

Keď sa pozrieme na Anninu povahu, mnoho ľudí by ju hneď odsúdilo. Veď je taká zasnená, vkuse si niečo predstavuje a nadchýna sa somarinami. Jedna moja kamarátka povedala, že ju považuje za prvý záblesk marihuany v literatúre. Milé, nie ? :D
No podľa mňa je takmer dokonalá. Prežíva každý jeden deň, je priateľská a proti jej fantázii nemám vôbec nič. Naopak ju obdivujem. Veď slovná zásoba dnešných ľudí je tak úboho malá, že by ich Anna dala dole kdekoľvek. Ona si nerobí zo všetkého ťažkú hlavu ( aj keď sa občas stáva, že sa urazí a chvíľu je neskutočne tvrdohlavá ), aj v tom najväčšom hlupákovi nájde niečo dobré. Používa "učené slová", ktoré ľudia v jej okolí považujú za neprimerané jej veku, no ako vyjadriť veľké ideály, ak nie veľkými slovami ?

Po prečítaní tejto knihy som nemohla zostať tým, kým som bola. Nedalo sa to. Zmenila ma úplne. Od mojich pohľadov na každodenné veci až k celkovému mysleniu. Na mojej poličke má svoje miesto už dobrých pár rokov ( presťahovala sa tam z našej obývačkovej knižnice ). Veď taká kniha si predsa zaslúži moju každodennú pozornosť. Nehovoriac o tom, že tá moja je už cez 70 rokov stará, jej obal už takmer neexistuje, no stále ju mám rovnako rada. Aj bez perfektnej modernej obálky a jej novej vône. Lebo v nej stále býva tá úžasná ryšavá bytosť.



Napadá ma ešte koooopa rôznych vecí, o ktorých by som vám teraz rada porozprávala ( napísala ), no vonku je tak krásne, a fantázia tam má oveľa väčší rozlet, že by bola škoda presedieť čas za počítačom. :)

Ak chcete, budem postupne písať ešte pár príspevkov na pokračovanie tejto témy.

Vaša

K.

Leo Rosten : Pan Kaplan má stále třídu rád

Originálny názov : The education of HYMAN KAPLAN
Rok vydania : 1976

V hodnoteniach rôznych kníh sa dočítate o tom, že sa pri čítaní knihy sa budete zaručene smiať. Ja som sa naozaj nahlas smiala len pri jednej knihe-tejto. A dovolím si ju označiť ako najlepšiu knihu, akú som v poslednej dobe čítala.

Knihu tvoria príbehy z rovnakého prostredia, a to z New York-skej školy angličtiny pre prisťahovalcov. Svoje zážitky z učenia na tejto škole nám rozpráva istý profesor Parkhill. Jeho večerné kurzy angličtiny navštevujú ľudia z rôznych kútov sveta-Nemec, Fínka, Ruska, Kanaďan a mnoho iných.

Hlavnou a zároveň najzaujímavejšou postavou knihy je žiak začiatočníckej triedy menom Hyman Kaplan. Vždy usmiaty pán s neskutočnými problémami s gramatikou. Jeho chuť do práce na hodine a písania slohov je však neporovnateľná s inými študentami. Pán Kaplan má vlastné zmýšľanie, vlastnú gramatiku, a vlastné názory na všetko na svete. Ostatní žiaci triedy si z neho často uťahujú, no on to vôbec neberie na ťažkú váhu, vždy sa nad tým len pousmeje. S radosťou opravuje iných študentov. Vypísať sem nejaké jeho hlášky by mi trvalo celú večnosť a celú knihu sa mi prepisovať nechce. :) Skrátka, musíte si ju prečítať.

LEO ROSTEN
Autor Leo Rosten sa pri písaní knihy tak trochu inšpiroval sám sebou. Pochádzal totiž zo židovskej rodiny no vyrastal v Amerike. Keďže vedel plynulo rozprávať dvoma jazykmi, vymýšľanie slovných hračiek a gramatických chýb pána Kaplana bolo preňho hračkou. Sám totiž učil vo večernej škole ľudí rôznych národností. Najprv písal krátke poviedky ktoré vydal v zbierke "The education of HYMAN KAPLAN" pod pseudonymom Leonard Q. Ross. Neskôr k nej pridal ďalšie diely a nakoniec vyšla kniha s ďalšími novými príbehmi. (Tá, ktorú teraz držím v ruke :) )

Hneď ako som začala čítať túto knihu, povedala som si, že taký človek by snáď ani nemohol existovať. O to zábavnejšie bolo čítať hlášky človeka takej nezvyčajnej povahy.

"V 1. řadě sem se narodil," přiznává hrdina této knihy, když píše svůj životopis v jazyce, k nemuž přišel až ve večerní škole pro dospělé. "Můj otec menoval Pepi ale přátelé ho volali Jusl. Matka menovala Ida ale já ji volal mami. Bohopytelně."

Hneď ako som začala čítať túto knihu, povedala som si, že taký človek by snáď ani nemohol existovať. O to zábavnejšie bolo čítať hlášky človeka takej nezvyčajnej povahy.

Zväz amerických ošetrovateliek raz žiadal, aby na obálky kaplanovských príbehov bolo pripevnené varovanie, pretože niektorí pacienti v pooperačnom stave sa smejú tak silno, že by im mohli prasknúť stehy.

“Mr. Kaplan smiled back and answered promptly, “Vell, I´ll tell you about Prazi

dents United States. Fife Prazidents United States is Abram Lincohen, he vas freeink de neegers; Hodding, Coolitch, Judge Vashington, an´ Banjamin Franklin.”
Futher encouragement revealed that Mr. Kaplan´s literary Valhalla the “most famous tree American wriders” were Jeck Laundon, Valt Viterman, and the author of “Hawk l. Barry-Feen,” one Mock- tvain. Mr. Kaplan took pains to point out that he did not mention Relfvaldo Amerson because “He is a poyet, an´I´m talkink about wriders.” 

No čo dodať na koniec ? Hádam len to, že keď budete mať zlú náladu, alebo veľmi ťažké obdobie, určite po tejto perfektnej knihe siahnite. Neoľutujete to. :)

Spoznávate túto knihu ? Ako na vás zapôsobil jej opis ? Chystá sa niekto z vás si ju prečítať ?

Ďakujem za každý jeden komentár. 

Vaša

K.

zdroj hlášky : https://www.goodreads.com/work/quotes/117215-the-education-of-hyman-kaplan

"Potulky" mojou knižnicou #2 Lucy Maud Montgomery : Anjel medzi tieňmi

Originálny názov : Among the Shadows
Rok vydania  1990

ANOTÁCIA
Devätnásť novoobjavených príbehov od najobľúbenejšej kanadskej autorky. Postavy príbehov, ktoré žijú v zdanlivo jednoduchom prostredí mesta a vidieka, ukrývajú v sebe silné emócie a vášne, poskytujú obraz tých najrozmanitejších ľudských charakterov, poznačených intrigami, pýchou, žiarlivosťou, neverou, ale aj ušľachtilými skutkami, ktoré sú vždy odmenené. Čitateľ je svedkom aj nadprirodzených okolností, a aj stretnutia s "duchmi", ktorí sa však ukážu ako reálni ľudia. 

Nedávno som opäť narazila na túto knihu. Pamätám sa, že som ju dostala niekedy keď som mala tak 8 rokov, no vtedy ma vôbec nechytila. Pochopiteľne, dieťa nemá chuť čítať dlhokánske opisy prírody (ktoré sa mi dnes zdajú také prenádherné), alebo starosti mladých žien.

S touto autorkou som sa prvýkrát stretla pri knihe milovanej i nenávidenej (ale myslím že po väčšine milovanej :) ) - Anna zo zeleného domu. O tom, ako ma táto kniha dostala, ale už nabudúce.

Nezvyknem čítať poviedky. Aspoň nie v takej miere ako romány, detektívky atď. Zdajú sa mi často také krátke, nedokončené s veľkým množstvom nevysvetlených javov. Pri tejto knihe to však bolo inak. Pútavé príbehy ma celkom chytili, vôbec sa mi nezdali staré, nezaujímavé, tak ako sa to už mnohokrát stalo. Postavy v knihe nemá zmysel nejak bližšie opisovať, keďže ich bolo naozaj veľa, no poviem len toľko, že každá jedna bola vydarená, jedinečná. Trochu som si myslela, že všetko budú rozprávať zasnené slečny pri západe slnka. Príbehy tu rozprávajú aj muži a je celkom vtipné čítať si o tom ako vnímajú vtedajšie zvyky, spoločnosť...

Poviedky sa odohrávajú na Kanadskom vidieku a opisujú život jednoduchých, prostých ľudí, ktorým sa však občas prihodia nezvyčajné veci ako stretnutia s nadprirodzenými bytosťami alebo telepatické spojenia.  Kniha mi občas aj pripomínala niektoré časti Anny zo zeleného domu. Ale len občas.

Túto tvorbu autorky považujeme za nezvyčajnú. V tej dobe bola totiž kniha považovaná za zbierku oddychových poviedok, ktoré boli postupne publikované v rôznych časopisoch a novinách. Všetky sú však dnes veľmi uznávanými dielami najobľúbenejšej Kanadskej autorky.

Možno si kladiete otázku, že prečo ešte dnes píše recenziu na takúto knihu. Odpoveď je celkom jednoduchá. Skrátka má svoje čaro. Prežijete s ňou malú nostalgiu, keď ani neviete ako a zrazu máte pocit, že sedí na verande starého domu, popíjate čaj a máte možnosť vypočuť si celý ten strhujúci príbeh.

Radi čítate diela tejto autorky ?

Oslovila vás viac Anna alebo uprednostňujete poviedky ?

Vopred ďakujem za vaše komentáre.

K.