moja kniha kníh :3 L. M. Montgomery : Anna zo zeleného domu

Moje oči už sú zavreté a ja si predstavujem, že som tam - na ostrove princa Eduarda vo východnej Kanade. Celkom ticho a nenápadne môžem sledovať celú tú scenériu. Vidím staršieho pána ako vezie na bričke dievča, ktoré mu sa nevie zastaviť jazyk. On ju spočiatku trpezlivo počúva a miestami prikyvuje, no keď sa ho dievča niečo spýta, ani nevie, ako najlepšie by jej na to odpovedal. Áno, rozprávam o Matejovi Cuthbertovi.

Jeho brička sa vinie úvozom a blízkymi lesíkmi až nakoniec zastane  pri celkom veľkom dome. Dievča živo gestikuluje a rozpráva s takým nadšením, že to miestami vyzerá ako prehnané, no verte mi, keby ste poznali jej život, ani trochu by ste sa jej nedivili. Predstavujem vám našu Annu, ktorú už určite mnoho z vás pozná, no nezaškodí, keď vám ju trochu pripomeniem. Útle dievča s dvoma vrkočmi oranžovými sťa mrkva je neuveriteľne nadšené už pri stretnutí sa s pánom Cuthbertom, no úplne stratí slová až keď uvidí ten spomínaný dom so zeleným štítom.

Ticho pozorujem nahnevanú pani, ktorá hneď po príchode Anny badá ,že niečo nie je v poriadku.

"Ako sa voláš ?", spýta sa jej pani v zástere.

"Prosím, volajte ma Kordélia." odpovie Anna s náznakom prosby v očiach.

"To je tvoje meno ? "

"Nie je, ale veľmi by som si želala, aby ste ma tak volali. Volám sa Anna Shirleyová. Suchá, neromantická Anna Shirleyová.", a zrazu úplne zosmutnie.

"Je to úplne normálne meno a ty sa zaň nemáš prečo hanbiť. Teraz sa zložíš v hosťovskej izbe, je už príliš neskoro na to, aby si sa vracala späť."

Čo nasledovalo potom, by som opisovala veeeľmi veeeľmi dlho. No poviem vám len toľko, že aj keď sa Anna dostala do zeleného domu vlastne len omylom, stavila by som hocičo na to, že celý ostrov na ňu spomínal desaťročia po jej smrti. Prečo ? Lebo takúto osobu by ste hocikde na svete hľadali len ťažko. Mnohí ju zbožňujú ešte aj dnes.

A teraz späť do reality.
Ja som sa prvýkrát s Annou stretla už veľmi dávno. Mala som tak sedem-osem rokov, keď mi mamka čítavala niektoré príbehy na dobrú noc. Vtedy sa mi zdali skrátka dobré, zaujímavé, napínavé, ako každému dieťaťu čo počúva rozprávku pred spaním. Mamka stále chcela, aby som si knihu sama prečítala, veď predsa určite stojí za to, no v tom čase som sa do nej nikdy tak neponorila. Zavrela som ju po piatich stranách s názorom, že je to moc ťažké. Ani neviem, čo ma nakoniec viedlo k tomu, prečítať si ju, no táto kniha je naozaj jedinou, ktorá ma zmenila.

Keď sa pozrieme na Anninu povahu, mnoho ľudí by ju hneď odsúdilo. Veď je taká zasnená, vkuse si niečo predstavuje a nadchýna sa somarinami. Jedna moja kamarátka povedala, že ju považuje za prvý záblesk marihuany v literatúre. Milé, nie ? :D
No podľa mňa je takmer dokonalá. Prežíva každý jeden deň, je priateľská a proti jej fantázii nemám vôbec nič. Naopak ju obdivujem. Veď slovná zásoba dnešných ľudí je tak úboho malá, že by ich Anna dala dole kdekoľvek. Ona si nerobí zo všetkého ťažkú hlavu ( aj keď sa občas stáva, že sa urazí a chvíľu je neskutočne tvrdohlavá ), aj v tom najväčšom hlupákovi nájde niečo dobré. Používa "učené slová", ktoré ľudia v jej okolí považujú za neprimerané jej veku, no ako vyjadriť veľké ideály, ak nie veľkými slovami ?

Po prečítaní tejto knihy som nemohla zostať tým, kým som bola. Nedalo sa to. Zmenila ma úplne. Od mojich pohľadov na každodenné veci až k celkovému mysleniu. Na mojej poličke má svoje miesto už dobrých pár rokov ( presťahovala sa tam z našej obývačkovej knižnice ). Veď taká kniha si predsa zaslúži moju každodennú pozornosť. Nehovoriac o tom, že tá moja je už cez 70 rokov stará, jej obal už takmer neexistuje, no stále ju mám rovnako rada. Aj bez perfektnej modernej obálky a jej novej vône. Lebo v nej stále býva tá úžasná ryšavá bytosť.



Napadá ma ešte koooopa rôznych vecí, o ktorých by som vám teraz rada porozprávala ( napísala ), no vonku je tak krásne, a fantázia tam má oveľa väčší rozlet, že by bola škoda presedieť čas za počítačom. :)

Ak chcete, budem postupne písať ešte pár príspevkov na pokračovanie tejto témy.

Vaša

K.