Leo Rosten : Pan Kaplan má stále třídu rád

Originálny názov : The education of HYMAN KAPLAN
Rok vydania : 1976

V hodnoteniach rôznych kníh sa dočítate o tom, že sa pri čítaní knihy sa budete zaručene smiať. Ja som sa naozaj nahlas smiala len pri jednej knihe-tejto. A dovolím si ju označiť ako najlepšiu knihu, akú som v poslednej dobe čítala.

Knihu tvoria príbehy z rovnakého prostredia, a to z New York-skej školy angličtiny pre prisťahovalcov. Svoje zážitky z učenia na tejto škole nám rozpráva istý profesor Parkhill. Jeho večerné kurzy angličtiny navštevujú ľudia z rôznych kútov sveta-Nemec, Fínka, Ruska, Kanaďan a mnoho iných.

Hlavnou a zároveň najzaujímavejšou postavou knihy je žiak začiatočníckej triedy menom Hyman Kaplan. Vždy usmiaty pán s neskutočnými problémami s gramatikou. Jeho chuť do práce na hodine a písania slohov je však neporovnateľná s inými študentami. Pán Kaplan má vlastné zmýšľanie, vlastnú gramatiku, a vlastné názory na všetko na svete. Ostatní žiaci triedy si z neho často uťahujú, no on to vôbec neberie na ťažkú váhu, vždy sa nad tým len pousmeje. S radosťou opravuje iných študentov. Vypísať sem nejaké jeho hlášky by mi trvalo celú večnosť a celú knihu sa mi prepisovať nechce. :) Skrátka, musíte si ju prečítať.

LEO ROSTEN
Autor Leo Rosten sa pri písaní knihy tak trochu inšpiroval sám sebou. Pochádzal totiž zo židovskej rodiny no vyrastal v Amerike. Keďže vedel plynulo rozprávať dvoma jazykmi, vymýšľanie slovných hračiek a gramatických chýb pána Kaplana bolo preňho hračkou. Sám totiž učil vo večernej škole ľudí rôznych národností. Najprv písal krátke poviedky ktoré vydal v zbierke "The education of HYMAN KAPLAN" pod pseudonymom Leonard Q. Ross. Neskôr k nej pridal ďalšie diely a nakoniec vyšla kniha s ďalšími novými príbehmi. (Tá, ktorú teraz držím v ruke :) )

Hneď ako som začala čítať túto knihu, povedala som si, že taký človek by snáď ani nemohol existovať. O to zábavnejšie bolo čítať hlášky človeka takej nezvyčajnej povahy.

"V 1. řadě sem se narodil," přiznává hrdina této knihy, když píše svůj životopis v jazyce, k nemuž přišel až ve večerní škole pro dospělé. "Můj otec menoval Pepi ale přátelé ho volali Jusl. Matka menovala Ida ale já ji volal mami. Bohopytelně."

Hneď ako som začala čítať túto knihu, povedala som si, že taký človek by snáď ani nemohol existovať. O to zábavnejšie bolo čítať hlášky človeka takej nezvyčajnej povahy.

Zväz amerických ošetrovateliek raz žiadal, aby na obálky kaplanovských príbehov bolo pripevnené varovanie, pretože niektorí pacienti v pooperačnom stave sa smejú tak silno, že by im mohli prasknúť stehy.

“Mr. Kaplan smiled back and answered promptly, “Vell, I´ll tell you about Prazi

dents United States. Fife Prazidents United States is Abram Lincohen, he vas freeink de neegers; Hodding, Coolitch, Judge Vashington, an´ Banjamin Franklin.”
Futher encouragement revealed that Mr. Kaplan´s literary Valhalla the “most famous tree American wriders” were Jeck Laundon, Valt Viterman, and the author of “Hawk l. Barry-Feen,” one Mock- tvain. Mr. Kaplan took pains to point out that he did not mention Relfvaldo Amerson because “He is a poyet, an´I´m talkink about wriders.” 

No čo dodať na koniec ? Hádam len to, že keď budete mať zlú náladu, alebo veľmi ťažké obdobie, určite po tejto perfektnej knihe siahnite. Neoľutujete to. :)

Spoznávate túto knihu ? Ako na vás zapôsobil jej opis ? Chystá sa niekto z vás si ju prečítať ?

Ďakujem za každý jeden komentár. 

Vaša

K.

zdroj hlášky : https://www.goodreads.com/work/quotes/117215-the-education-of-hyman-kaplan