Je sobotné popoludnie a ja sa práve trápim s písaním čitateľského denníka. Je pravda, že o knihách som si už písať zvykla (ako môžete vidieť), no mnoho starých kníh je pre mňa nielen ťažké prečítať, ale aj napísať kvalitný obsah, charakteristiku, hlavnú myšlienku a podobne.
Dnes v škole trávime naozaj veľa
času. Radi na túto budovu kydáme a nadávame. Či už na jej "personál"
alebo na samotné vyučovanie. U väčšiny gymnazistov tvorí časť výučby čitateľský
denník. Ja sama strávim ročne nejaký ten čas jeho písaním. A výsledok ? U nás
to považuje za dôležité asi len naša triedna. Drvivá väčšina triedy knihy ani
len neotvorí, nie to ešte si ich aj prečítať. Často krát sa mi to zdá byť úplne
pochopiteľné. Veď tie knihy dnešnej mládeži nič nehovoria. Teenageri sa určite
"trasú" aby si prečítali Marínu, či Slávy dceru. Zase nemôžem
povedať, že by niektoré knihy nepatrili do všeobecného rozhľadu, to nie. Sú
knihy, ktoré by mal podľa mňa prečítať každý človek, o tom niet pochýb. V
svetovej literatúre nájdete nespočetné množstvo vysoko hodnotných diel.
Náš zoznam tvoria prevažne
Slovenskí autori z rôznych období. Niektoré poviedky sú humorné, milé a ľahké
na čítanie. Patria skôr k takým oddychovkám. No ja osobne nemusím knihy písané v biblickej češtine a rôznych nárečiach. Celkom dobre sa mi čítajú dramatické hry a krátke poviedky. Kameňom úrazu je však nejaký ten román.
Nesiem si z knižnice požičaný Dom v stráni a niekde v kútiku duše dúfam, že to bude kniha aspoň trochu podobná tým, čo dnes čítam. Obrovský omyl. Prečítam 5 strán a poviem si, dobre, veď nemôžem knihu súdiť po pár stranách, tak hovorí aj moja skúsenosť. No prečítam už 40 strán a stále sa strácam v menách, miestach a príbuzenských vzťahoch. A to všetko sa potom odzrkadlí na texte samotného denníka, lebo ako je už známe, Google veľmi rád pomôže, no negarantuje vždy správne informácie.
Kydať a sťažovať sa je ľahké, poviete si možno. Preto som sa skúsila na chvíľu zamyslieť, ako dosiahnuť, aby žiaci a študenti predsa len v dnešnej dobe plnej moderných technológií prečítali pár celých kníh. Mojim názorom je, že kľúčový je vždy výber. Pridávam zoznam môjho povinného čítania na tento rok :
Ivan Krasko : 4 ľubovoľné básne
William Shakespeare : Hamlet
J.G. Tajovský : Statky-zmätky
Ján Kollár : predspev z knihy Slávy dcera
Andrej Sládkovič : Marína
Ján Palárik : Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Moliére : Lakomec
Porovnala som si to zo zoznamom mojej sesternice v Česku, ktorej povinné čítanie ročne tvorí do 20 kníh a to je o dva ročníky nižšie. Čo ma však prekvapilo, bolo viac svetových diel.
My sme doteraz čítali hlavne Štúrovcov a tí do môjho vkusu nepasujú vôbec. Dokonca mnohé z nich doslova neviem prečítať. Zdá sa mi, že všetci píšu akosi na jednu tému a tou je národ a jeho zlá situácia. Môj život je miestami depresívny a ťažký tiež, tak nevidím dôvod, prečo by som nemala (a aj ostatní) čítať veci pekné a uznávané.
Niektorí by povedali. že by chceli čítať v rámci povinného čítania Na vine sú hviezdy, alebo niečo podobné, nové , zaujímavé, no ja si myslím, že zase nechoďme z extrému do extrému a stačilo by pár Slovenských autorov nahradiť zahraničnými. Podľa mňa sú na svete knihy, ktoré by mal prečítať každý človek, lebo patria k všeobecnému prehľadu. ( Hamlet, Lakomec, nejaké knihy od Gaardera alebo Pratchetta ). Taktiež som zástancom názoru menej je niekedy viac.
Mám pocit, že mnoho detí aj teenagerov odrádza práve toto povinné čítanie. Nečítajú nič a keď už niečo čítať majú, nezaujme ich to natoľko, aby v tom neprestali. Veď nechceme všetci ,aby knihy nezostali pri mladých ľuďoch zabudnuté, však ?
Dúfam, že ste sa pri tomto článku veľmi nenudili a budem veľmi rada, ak sa k tejto téme vyjadríte. Chcela by som vedieť vaše názory, prípadne tiež nejaké tie návrhy na zlepšenie, hocičo :)
Ďakujem za každý komentár
Vaša
K.
Pekné zamyslenie :) Tak, keď si mám spomenúť na moje povinné čítania vidím zväčša pomocníka Google, ktorý mi rád našepkal :D Zo všetkých tých diel, ktoré mi prischli som do samého konca prečítala iba tri, čo je dosť chabé.
OdpovedaťOdstrániťOd Margity Figuli to boli Tri gaštanové kone a tie sa mi páčili, potom Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna bolo zaujímavé čítanie a nakoniec Nevesta hôľ od Švantera som prečítala, ale nechápala som ani knihe ani filmu, takže opäť prišiel na pomoc kamarát Google. Takže len tri diela, ani neviem z koľkých si ku mne našli ako tak cestu.
Myslím, že veľa mladých nechce čítať takéto diela pretože ich do toho nútia a predsa len, keď niekto niekoho do niečoho núti, tak sa mu to aj sprotiví. No, ďalší dôvod je asi aj ten, že také témy, ktoré sa v knihách rozoberajú mladých nebavia a nakoniec je tu lenivosť...tou som trpela aj ja :D Podľa mňa by naozaj mohli, ako spomínaš, nahradiť niektoré knihy tými zahraničnými no najmä o čosi novšími, ktoré by pritiahli mladých - nejaké to fantasy, alebo vtipný román a nie len vážne témy, hoci aj o tých sa musí rozprávať, ale všetkého moc škodí.
Neviem, čo dodať nakoniec...asi len toľko, že som sa asi až príliš rozpísala :D, ale aj, že s tebou vlastne súhlasím vo všetkom, čo sa tejto témy týka. Super článok a teším sa na ďalší ;)
mám rada dlhé komentáre :) ďakujem pekne
OdpovedaťOdstrániťMoc pěkné zamyšlení :) Musím souhlasit s tím,, že bynebylo špatné přidat více zahraničních autorů. Já když jsem četla knihy k maturitě a musela přečíst 10 českých děl, těžko jsem ze seznamu vybírala ty, které by mě zaujaly..Klasika není nudná, ani zastaralá, ale jde o vhodný výběr knížek. My jsme třeba v tom seznamu měli naprostou většinu knih s válečnou tématikou a žádná z válečných knih mě nezaujala.Naštěstí to zachraňovali zahraniční autoři- Wilde, Tolkien, Pratchett, Shakespeare, Clarke a další :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. :) Tolkiena mám doma a považujem ho za nečitateľného (resp. veľmi ťažko čitateľného), Pratchetta som nedávno začala čítať, a je to úplne iné než som čakala, teda o dosť lepšie, ale o tom už v recenzii ktorá bude uverejnená onedlho. :)
Odstrániť