#Jostein Gaarder a Pomarančové dievča :)

Pre niekoho známy, avšak mnohým toto meno nič nehovorí. Priznávam sa, že ani ja som o ňom doteraz veľa nevedela, no na Vianoce som od neho dostala hneď dve knihy- Pomarančové dievča a Anna.

Keď už Gaardera poznáte, pravdepodobne registrujete knihu Sofiin svet. Táto kniha leží u mňa na polici už pár rokov, no zatiaľ som sa k nej ešte nedostala. Je to nádherný román o dejinách filozofie. Aaano, asi viem čo si teraz pomyslíte. Filozofiu mnoho ľudí nepreferuje. Musím však povedať, že jeho knihy nevyzerajú ako učebnice fyziky, aj keď to tak pre niektorých znie.

Gaarder sa vo svojich knihách zaoberá otázkami života, smrti, lásky, hodnôt a každého čitateľa prinúti zamyslieť sa nad svojim bytím, trávením času, správaním... Jeho knihy sú veľmi prínosné a je radosť ich čítať.

POMARANČOVÉ DIEVČA

Anotácia :

Láska, vesmír, život a smrť – sú veci, o ktorých by sa mal otec porozprávať so svojím takmer dospelým synom. Georg nemal ani štyri roky, keď o otca prišiel.

Vo veku 15 rokov sa mu dostanú do rúk listy, ktoré napísal jeho otec tesne pred smrťou. Vzniká tak zvláštny dialóg medzi otcom a synom ponad priepasť času.

Prostredníctvom listu Georg spoznáva svojho otca, jeho vnímanie sveta „ako jednu obrovskú rozprávku, v ktorej musíme všetci hrať podľa pravidiel, aj keď im nemusíme nutne rozumieť“.

Rozprávanie je pretkané príbehom o tajomnom dievčati s pomarančmi, ktorú zamilovaný Georgov otec všade hľadá a ktorej totožnosť je zahalená rúškom tajomstva až do poslednej chvíle.

Príbeh o hľadaní aj ceste, o zmysle života...

„Nechoď na mňa s tým, že príroda nie je zázračná. Nehovor mi, že svet nie je rozprávka.

Ten, kto to nepochopil doteraz, možno si to uvedomí, keď sa rozprávka začne chýliť ku koncu.

Vtedy má totiž poslednú šancu strhnúť si klapky, poslednýkrát si neveriacky pretrieť oči a oddať sa zázraku, s ktorým sa o chvíľu rozlúči a ktorý opustí.

Verím, že mi rozumieš, Georg. Nikto neplače pri rozlúčke s Euklidovou geometriou a periodickým systémom atómov.

Nikto neuroní slzu, keď ho odpoja od internetu alebo veľkej násobilky. Človek sa lúči so svetom, so životom, s rozprávkou. A s hŕstkou ľudí, ktorých má naozaj rád“.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Rozhodla som sa písať o tejto knihe, lebo toho vo mne dosť zanechala a zároveň, nemyslím si, že v dnešnej dobe zvyknú teenageri čítať niečo podobné (aj keď sa môžem mýliť). Táto kniha sa doteraz nepodobala ničomu, čo som čítala. Musím povedať, že veľmi neobľubujem knihy písané formou listov, no táto bola iná.

!!! nasledujúci text obsahuje časti deja !!!

Neviem si predstaviť, že by niekto z mojich rodičov zomrel, keď som bola ešte malá a nechal by mi list, kt. nájdem až keď mám 15 rokov. To presne sa stalo chlapcovi menom Georg. Jeho príbuzná nájde v starom kočíku na povale list určený Georgovi. Na prekvapenie, píše mu jeho už 11 rokov mŕtvy otec. Georg sa hneď pustí do čítania a postupne spoznáva všetky stránky svojho otca, jeho myšlienky, záujmy, postoje a názory. Otec píše svojmu synovi aj o ňom samom, a on sa dozvedá ako rástol, s akou láskou sa oň otec staral, koľko vecí mu vysvetľoval, a ako ťažko niesol, že svojho syna už dlho neuvidí... Pýta sa ho, ako je spokojný sám so sebou a vysvetľuje mu dôležité životné hodnoty. Zároveň mu vyrozpráva príbeh, na ktorý Georg určite nikdy nezabudne..

Priznávam sa, že po prečítaní knihy Pomarančové dievča som dlhšie mala zmiešané pocity, nevedela som, čo si mám o tom celom myslieť. Pýtala som sa sama seba, či mám na svojom živote niečo zmeniť, alebo mám skrátka len zlý pocit, to prejde.. Zo začiatku sa mi zdalo, že sa v knihe nachádza veľa samoľúbych prvkov, no nebolo to tak.
Dospela som k názoru, že nad knihou treba popremýšľať, nechať jej čas aby si našla miesto v mojej mysli. Stalo sa tak a dnes kniha s názvom pomarančové dievča patrí medzi moje obľúbené.

Čítal túto knihu niekto z vás ? Páči sa vám tento štýl písania ?
Budem vďačná za každú reakciu :)

K.