Nedávno som vám oboznámila s mojim novým nápadom venovať sa knihám menej známym a možno niektorým starším. Ako by som začala ?
Pred pár týždňami som sa pri upratovaní dostala aj ku knihám v pivnici. Zistila som, že máme neskutočné množstvo kníh, skoro aj 100 rokov starých. Samozrejme bolo tam aj množstvo detských knižiek, na ktoré som už medzičasom pozabudla. Zaprášené ležali v kartónových krabiciach a bude to znieť strelene, no povedala som si, že si to nezaslúžia a tak som sa prvá z našej rodiny chopila iniciatívy a po malých množstvách som ich donášala hore do našej knižnice.
Spolu s rodičmi sme potom trávili pekné večery pri triedení kníh rozprávajúc si o jednotlivých knihách, o tom kedy ich kto čítal, o čom sú, že určite znovu stoja za prečítanie. Pripomínali sme si, prečo je tá a tá kniha trochu zašpinená......
Ale teraz späť k veci.
Naposledy, keď som už nemala čo čítať, udrela mi do očí kniha Plavý kôň. Agathine knihy som čítala už predtým, tak som sa celkom potešila. Má síce neatraktívnu obálku, ale čo po tom. Veď čítať staré knihy je také nostalgické ! :)
Aké boli moje dojmy z tejto knihy ?
Plavý kôň
Na začiatok vám poviem len toľko, že táto kniha pre mňa nebola len ďalšia detektívka v poradí. V príbehu síce nevystupoval Hercule Poirot ani Jane Marple, príbeh rozpráva obyčajný človek menom Mark Easterbrook. Rozmýšľanie je tentokrát jednoduché, avšak celkom inteligentné. Je to iné ako geniálny mozog Hercula Poirota alebo zdravý sedliacky rozum Jane Marplovej.
Tento krát nešlo len o vraždu ako takú. Bolo v tom čosi viac- čary, kúzla, mágia, bosoráctvo, alebo ako to už nazvete. Tri dedinské ženy. Tri rôzne osobnosti a všetky tri naháňajú strach. Staré panie z neskutočne starého domu o sebe verejne prehlasujú, že majú výnimočné schopnosti a dokonca dokážu zabiť človeka na diaľku.. Predstavila som si pri tom na našich Slovenských dôchodcov v malej dedine, ktoré by robili niečo podobné a už len tá predstava vo mne vyvolala smiech. Bolo veľmi zaujímavé prečítať si o "čarodejniciach" zo začiatku 20. storočia. Žiadne čarovné prútiky. Žiadne magické predmety, zvláštne zaklínadlá alebo neskutočne veľa super vybavenia. Išlo skôr o psychológiu, klebety a hlavne vysoké sebavedomie.
Prišlo mi to celé na tú dobu dosť nezvyčajné, no nebolo to vôbec natoľko divné a trápne, ako by sa možno mnohým z nás zdalo. Fascinovalo ma to zmýšľanie dedinských pletkáriek, o ktorých ostatní rozprávali s akýmsi dešpektom. Samozrejme, nie vždy je všetko tak, ako vyzerá.
Ku knihe vám nepoviem bližšie detaily, chcem predsa aby ste si ju aj možno prečítali :)
Skrátka, keby ste mali chuť na kvalitnú detektívku, určite siahnite po tejto.
Postupe budem pridávať recenzie aj na ďalšie knihy tejto autorky, keďže som ich v pivnici našla viac a dúfam že sa vám zapáčia.
Obľubujete aj vy takýto druh detektívok ?
Čítal niekto z vás túto knihu ?
Ako sa vám pozdávala ?
Bola by som veeeeľmi a naozaj veeeeľmi rada, keby ste mi tu nechali nejakú tú spätnú väzbu, vopred ďakujem. :)
Vaša
K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára